Môj systém včelárenia spočíva v skĺbení prirodzených (prírodných) potrieb včelstva a efektivity práce. Riadim sa zásadou, aby včelstvá mali čo najmenej stresových faktorov. Medzi hlavné eliminácie rizikových faktorov patrí: čo najmenej zásahov do včelstiev, aplikácia liečiv podľa predpisov, čo najväčšia obmena včelieho diela (plastov). Čím menej zásahov do včelstiev, tým menej stresov a znižovanie rizika prepuknutia nákaz.
Môj systém včelárenia spočíva vo vytvorení viacerých stanovíšť s počtom do 40 včelstiev na jednom stanovišti. V súčasnosti mám 5 stanovištia v k. ú. Čeľadice, Bádice,Čab,Veľké Chyndice a v k. ú. Zobor. Viac stanovíšť s menším počtom včelstiev (rovnomernejšie rozloženie včelstiev na ploche) je lepšie a prirodzenejšie pre prírodu. Rovnomernejšie rozloženie včelstiev na ploche má za následok lepšie opelenie poľnohospodárskych kultúr, menšie riziko prepuknutia nebezpečnej nákazy. Veľký počet včelstiev na jednom mieste spôsobuje väčší infekčný tlak, častejšie rabovačky, a tým väčšie riziko prepuknutia nebezpečnej nákazy. V okolí mojich včelstiev sú veľmi bohaté znáškové pomery. V priľahlých lesoch sú agátové porasty, veľa roztrúsenej divo rastúcej čerešne, lipy a gaštanu jedlého. Ojedinele sa vyskytne aj znáška z dubovej medovice. V okolitých lesoch sa nachádza aj drieň obyčajný, ktorý podporuje rýchly jarný rozvoj včelstiev. V okolí je dostatok polí, kde sa pestujú aj medonosné rastliny, najmä repka olejná, menej slnečnica ročná. Na okrajoch lesov rastú pre včely atraktívne trnky a maliny ostružiny. Včelstvá som od roku 2013 začal liečiť prírodnými liečivami na báze tymolu (Thymovar) a organických kyselín (Bee vital hive clean, Formidol, kyselina šťavelová) a chcem v tomto liečení pokračovať.
Včelstvá, až to dovolia prírodné podmienky, zimujú hlavne na vlastnom mede. Pri nedostatku neskoršej znášky sú včelstvá koncom leta prikrmované cukrovým roztokom. Na jeseň pri kŕmení sa včelstvá preliečia kyselinou mravčou v liečive Formidol a pomocou Thymovar (tymol). Silné včelstvá sú zimované v dvoch nádstavkoch („medníkoch“). Výhodou zimovania v medníkoch je rýchle zakŕmenie včelstiev (v priebehu dvoch týždňov) a tiež to, že matka sa neobmedzuje v kladení vajíčok. Nevýhodou je potreba väčšieho množstva zásob na jedno včelstvo. Na jeseň sa prebytočné rámiky so súšami (prázdne plásty) vytopia na vosk. Neskladujú sa žiadne súše, všetky potrebné plásty si na jar včelstvá vystavajú. Je to významný prvok v hygiene včelstiev a prevencii voči nákazám. Vytopený vosk sa vymení za medzistienky. Včelstvám odobraté nadbytočné nadstavce, sa zvnútra oškriabu od vosku a propolisu. Vydezinfikujú sa roztokom hydroxidu sodného, ktorý sa aplikuje postrekom a o pár minút sa opláchnu čistou vodou. Ak je potrené, zvonka sa prebrúsia a nanesie sa nový náter. V zime si vyrábam úle a rámiky. Na rámiky, s ktorých sa vytápal vosk, sa natiahne drôt a zatavia sa medzistienky. V zime, keď nie je plod, sa včelstvá ešte raz preliečia pomocou kyseliny šťaveľovej. Roztok kyseliny šťaveľovej sa vstrekne do uličiek medzi rámiky zimujúceho včelstva. Počas zimných mesiacov sa obnovia aj nátery na predtým vydezinfikovaných úľoch.
Po prvom jarnom prelete pôdu pred úľmi vydezinfikujem vápenným roztokom. Včelstvá sa v najbližšej dobe po prelete prehliadnu. Slabé včelstvá sa spoja so silnými. V čase kvitnutia čerešní (neskôr aj repky) a keď sú včelstvá v dostatočnej sile, rozširujem ich pridávaním nových rámikov alebo aj celých nadstavkov. Prezimované včelstvá majú už plod aj v druhom nadstavku. Zo spodného (prvého) nadstavku a druhého nadstavku sa vyberú plásty bez plodu a odložia sa do tretieho nadstavku. Na miesto odobratých sa vložia prázdne rámiky alebo rámiky s medzistienkami a to tak, aby sa čo najmenej narušilo plodové teleso. Na okraj sa dajú plásty bez plodu. Rámiky bez medzistienok, vložené medzi dva vystavané plásty, včelstvá bez problémov vystavajú. Takto vystavané plásty majú veľa trúdoviny. Trúdovinu nevyrezávam, ako to robí väčšina včelárov. Som názoru, že trúdy majú okrem rozmnožovania aj iné významné funkcie vo včelstve, napr. termoregulácia v úli. Počas kvitnutia repky olejnej sa včelstvá môžu dostať do rojovej nálady. Vyrojené včelstvo neprinesie žiadny alebo len veľmi malý úžitok. Preto robím niekoľko protirojových opatrení. Najdôležitejšie je dať včelstvu dostatočný priestor. Ďalšie protirojové opatrenie je vytváranie odložencov. Vytváraním odložencov si taktiež rozširujem počet včelstiev a môže to byť aj významný krok v boji proti varroáze. Ak sa odložencom nepridá matka hneď, ale necháme, aby si ju vychovali včely samé, vznikne v odložencoch prestávka v plodovaní, čo má za následok výraznú redukciu počtu klieštika. Po repke zvyčajne prvýkrát vytáčam med. Nasleduje agát a po ňom lipa a gaštan. Posledná znáška býva v našich podmienkach zo slnečnice. Po vytočení medu zo slnečnice sa začína nový včelársky rok. Včelstvá sa preliečujú proti klieštikovi a dokrmujú sa…